Teresita, niña hermosa, mujer de mi quebranto
En este triste momento ne rokẽme añemboja
Ipyãhẽvo che mbaraka nde kevýpe rehendúta
Ha yvytúre nde pejúta che purahéi ipaha
Nde sy ningo ndoipotái cherehe reñengaña
Porque che mombyrygua arriveñoiterei
Aikóva anga che añomi mombyryete che symígui
Nde rehe che ãkãvaígui ndajevýiva gueteri
Che ipõrãntema aha asegi pe y puku
Tove ko che mborayhu taituju, taiku'ipa
Ha upéicha tove topa che rekove ko arapýpe
Ha anive ko tesaýpe nde rehe aiko aklama
Adiós mi flor rosarina ko’ãgã che ja'aháma
Nde rayhuha nderejáma, adiós ingrata mujer
Ko’ãgã jajoperde para siempre mi querida
Adiós mi bella Teresita, adiós mi flor de clavel